Intenzita tohoto poľa je daná spinom, to jest aké pivo se točí - či 10, 11, 12, 13 % a podobne. U hostincov so spinom 7 až 9 % se dosiaľ existenciu vlastného pivného poľa nepodarilo experimentálne dokázať.

Pivné pole je charakterizované pivočiarami, ktoré tvoria sústavu ortogonálnych trajektórií k ekvipivám. Hustota pivočiar je mierou intenzity pivného poľa, hustota ekvipív udává veľkosť pivopotenciálu. Účinný dosah pivného poľa je rôzny a nepriamo závisí na pivnom koeficiente poľa, který je definovaný ako počet sekundárnych centier na jednotku plochy.

K úplnému priebehu pivného cyklu je nutnou, nie však postačujúcou podmienkou existencia indivídua, schopného pivné kvantá absorbovať. Takéto indivíduum je v pivologickej terminológii nazývané pivníkom, niekedy tiež menej správne pivárom. Aktivita pivníka, tj. jeho schopnosť orálne prijímať pivné kvantá, je determinovaná (podmienená) počtom voľných menových jednotiek, ktoré má pivník k dispozícii. Ďalší faktor, determinujúci aktivitu pivníka, je pivná kapacita. Táto je daná počtom pivných kvánt, ktoré je pivník schopný absorbovať za jeden pivný cyklus. Spomínaná pivná kapacita je opäť funkciou niekoľkých premenných, z ktorých najvýznamnejší je čas uplynulý od poslednej pivoabsorbcie a vitálna kapacita ľadvín a pečene, ktoré sú bázou pivníkovho organizmu.

Ak sa pohybuje štandardný pivník v oblasti účinného dosahu pivného poľa a narazí na pivočiaru, je touto vťahovaný dovnútra poľa, pretože hostinec má opačný pivný náboj než pivník. Deje sa tak pohybom rovnomerne zrýchleným, až je nakoniec pivník hostincom celkom pohltený. Po absorbovaní príslušného počtu pivných kvánt sa náboje pivníka a hostinca vyrovnajú. Vyrovnanie je definované pivočtom, čo je počet absorbovaných pivných kvánt za jednotku času. Tento stav spôsobí, že mezi väzbovými silami pivníka a sekundárneho pivného centra nastane labilný stav. Pri štandardnom priebehu sa v tomto okamihu pivník začína vzďaľovať voľným rovnomerným pohybom. Pivný cyklus, prebiehajúcí práve popísaným spôsobom, sa nazývá štandardným, alebo prirodzeným.

Prirodzený pivný cyklus je schopný absolvovať každý normálne vyvinutý jedinec. Od počiatku objektívnej existencie pivných polí sa však vyskytujú pivníci, u ktorých sa prejavuje pivníctvo neohraničenou pivnou kapacitou a neustálym premieňaním svojich voľných menových jednotiek na pivné kvantá. Pivný cyklus za účasti superpivníka sa nazývá abnormálnym. Superpivník sa v labilnom stave nábojov nedává do voľného rovnomerného pohybu, ale sa snaží v pivnom centre zotrvať čo najdlhšie, až potom nadobudne rovnakého náboja ako sekundárne pivné centrum a je z neho vybudený. Ďalej sa potom superpivník pohybuje nerovnomerným pohybom (tzv. Brownov pohyb) tak dlho, kým nenarazí na pivočiaru iného pivného centra. Pretože sa medzitým superpivník vplyvom tepelnej emisie nabíja nábojom opačným, než sekundárne pivné centrá, je touto pivočiarou opäť priťahovaný, aby neutralizoval vzniknutý náboj. Popísaný proces se opakuje tak dlho, pokiaľ má superpivník dostatočný počet voľných menových jednotiek. Behom svojho pohybu vytvára superpivník okolo seba vlastné terciálne pivné pole, ktoré pôsobí na iných pivníkov tak, že sa títo nabudia a ľahšie reagujú na sekundárne pivné polia hostincov.

Za určitých špecifických podmienok môže dôjsť k prebudeniu superpivníka a preto ako moderátor pôsobia tzv. záchytné stanice (záchytky), ktoré pohlcujú a neutralizujú superpivníkov, spôsobujúcich deštrukciu nepivných objektov.